Labrador

    Prebudil som sa do nového dňa, no toto prebudenie radšej nemalo prísť. Cez hrubé závesy neprenikalo takmer žiadne svetlo, len vtáky naznačovali príchod nového dňa. Cítil som tvoj pohľad, cítil som ako sa mi vnára do tela a vyčítavo ma prebodáva...

   Sedela si pri posteli, tvoje oči prezrádzali že už ďalej nevládzu plakať. Bolo to desivo smutné, no objatie by si už neprijala. Žiadny moj dotyk by nezaplnil tú dieru v srdci, ktorú som spôsobil, žiadne slová by už nedokázali vrátiť to čo si pri mne stratila. Pozerala si sa na mňa uplakanými očkami, no nedovolila si mi nič povedať... cítil som, že nesmiem preriecť ani slovo roztrhnúť tým priehradu sĺz.

   Naše oči hovorili za nás, kričali a mlčali zároveň, spomínali, ľutovali, vyčítali... Vedel som, že dnes ich vidím poslednýkrát, vedel som že vstaneš a bez slova odídeš a už nikdy ťa nepobozkám. Vedel som že tvoje dotyky a objatia obalia moje spomienky ...

   Pusa na čelo a posledný vyrovnaný pohľad zanikli po zavretí dvier. Ostalo ticho, tma a v mojom srdci niečo umrelo ...